Resocializácia

Resocializácia drogovo závislých nasleduje ako ďalšia fáza po fáze liečby závislosti v zdravotníckych zariadeniach.

Ondrejkovič (1999, s. 307) definuje resocializáciu ako:

proces komplexného, sústavného, cieľavedomého ovplyvňovania, usmerňovania, prevýchovy a vedenia odliečeného jedinca smerujúci k návratu jedinca do spoločnosti.

Program resocializácie je orientovaný na zmenu spôsobu myslenia, konania, životného štýlu, na jeho tréning v sociálnych zručnostiach, osvojovaní si morálnych a etických noriem, nácvik samostatného života, života v skupine, pre skupinu a podobne. Vývinovo sa zameriava na odstránenie endogénnych a exogénnych patogénnych faktorov a nápravu funkčných porúch v oblasti kognitívnej, sociálnej, vôľovej, emocionálnej.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti je resocializácia definovaná ako:

intervencia, zameraná na začlenenie klienta do spoločnosti prostredníctvom vzdelávania, práce alebo zabezpečenia bývania.

Trvanie

Proces resocializácie je dlhodobý, podľa zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je to minimálne osem mesiacov. Každodenná prax však ukazuje potrebu resocializácie v dĺžke osem až osemnásť, prípadne až dvadsaťštyri mesiacov.

Režim

Špecifikom resocializácie je, že ide o proces s vysokoštruktúrovaným režimom, diferencovanou kontrolou podľa jeho fáz. Je to systém práv a povinností, kedy všetci musia dodržiavať rovnaké pravidlá, avšak nie všetci majú rovnaké práva.

Klient sa v priebehu svojho pobytu v komunite nachádza na rôznej úrovni jej hierarchie, vystupuje v rôznych stupňoch pozícií. Tie priamo zodpovedajú jeho postupu (pokroku) v terapii.

Štruktúra programu patrí medzi významné atribúty terapeutickej komunity. Závislí klienti sú špecifickou cieľovou skupinou s výraznou potrebou štruktúrovanosti každodenných činnosti. Práve absencia dodržiavania istej úrovne poriadku, režimu a absencia podriadenia sa potrebnej miere konformity nevyhnutnej pre spoločenské fungovanie sú častým faktorom, podieľajúcim sa na zlyhaní fungovania závislých v podmienkach každodenného života.